Kde bolo, tam bolo, objavil sa raz v hustej zástavbe mexického mesta Merida jeden nevzhľadný pozemok. Napriek tomu sa hrdinovia nášho príbehu – odvážni mexickí architekti – podujali splniť neľahkú úlohu a stvoriť bývanie, aké by na tomto takmer nepoužiteľnom kúsku zeme nikto nečakal. Dom Casa Desnuda vznikol na extrémne úzkom a dlhom pozemku, napriek tomu sa tu našiel priestor na plnohodnotné bývanie aj príjemný malý dvorček s bazénom.

Slávny mexický architekt Ricardo Legorreta, predchodca hlavných protagonistov našej novodobej rozprávky, hovorieval, že „luxus sa skrýva v priestore“. A presne tieto slová sa stali mottom projektu ateliéru Taller Estillo Arquitectura, ktorý komplikované východisko vôbec nevyviedlo z miery. A hoci dom nesie názov „desnuda“, čo znamená nahý alebo obnažený, nejde o žiadnu rezidenciu určenú pre exhibicionistov. Pomenovanie domu vychádza z prístupu autorov, ktorí sa snažili vytvoriť plnohodnotné bývanie v neatraktívnom „mestskom odpadku“ so šírkou iba 6,5 metra a s využitím materiálov v ich pôvodnej, obnaženej, podobe. Pozostatok pôvodného rozdeleného rodinného domu totiž ponúkal iba úzky pás uprostred existujúcej zástavby s celkovou dĺžkou 27,5 metra a uličným priečelím orientovaným na západ.

 

CIEĽOM ARCHITEKTOV BOLO ZABEZPEČIŤ DOBRÚ VÝMENU VZDUCHU V INTERIÉRI A ZÁROVEŇ VNIESŤ DO ÚZKEJ A HLBOKEJ DISPOZÍCIE DOSTATOK PRIRODZENÉHO SVETLA.

 

Vetrať, vetrať, vetrať…

Tím mladých architektov, ktorých spojila filozofia „vytvárať priestory“ pre človeka 21. storočia, či už novostavby alebo recykláty existujúcich stavieb, sa rozhodli vyriešiť predovšetkým dispozíciu stiesneného priestoru. Tá sa v konečnom dôsledku stala aj kľúčom k riešeniu problémov s prestupom denného sveta do interiéru zo západnej strany, ale aj ťažkostí s krížovou ventiláciou všetkých miestností. Vo svojom návrhu vytýčili bariéru medzi technickým zázemím orientovaným do ulice a samotnou obytnou zónou a zároveň dom posunuli od severnej hranice pozemku tak, aby sa vytvoril úzky, 80 cm široký priestor – akýsi „komínový prieduch“, zabezpečujúci efektívnu cirkuláciu vzduchu v dome. Integrálnou súčasťou riešenia sa stali aj ďalšie prvky pasívnej klimatizácie, ako sú bazén prirodzene ochladzujúci vzduch predtým, ako prenikne do interiéru, otvárateľná zasklená fasáda orientovaná na východ, prostredníctvom ktorej možno riadiť nielen prietok, ale aj objem vzduchu prúdiaceho dovnútra, sklené posuvné dvere medzi interiérom a úzkou škárou prieduchu, ktoré aj zo severnej strany vpúšťajú do interiéru dostatok denného svetla, ale aj vegetačná stena slúžiaca ako prírodná tepelná bariéra. Črepníky s permakultúrnymi rastlinami, ktoré majú vždy dostatok závlahy, totiž bránia prehrievaniu vstupnej časti domu. Táto malá predzáhradka slúži aj ako prechod do obytnej časti a vnútorného dvora s bazénom.

Vysoko, vyššie, najvyššie

Cieľom architektov, ktorí za esenciálny atribút svojich stavieb považujú aj harmóniu svetla a tieňov, bolo okrem dobrej výmeny vzduchu v interiéri vylepšiť aj svetlotechnické parametre úzkej a hlbokej dispozície. Vniesť dostatok svetla dovnútra pomohla najmä spomenutá zasklená fasáda, ktorá je osadená do výšky dvoch podlaží – vytvára jednak intenzívnejší kontakt so zadným dvorom, jednak navodzuje vzdušnejšiu atmosféru v spoločenskej zóne, ktorá sa pýši impozantným vysokým stropom. Zasklenú fasádu možno v prípade potreby ochrániť veľkým exteriérovým závesom a zabrániť tak prehrievaniu interiéru. Stavba je pre stiesnené lokalitné podmienky koncipovaná skôr vertikálne než do šírky. Kuchyňa s obývačkou, priamo nadväzujúce na vstupnú časť, sa nachádzajú na prízemí. Odtiaľ smerujú schody do galérie, kde je situovaná pracovňa. Z nej potom vedú schody lineárne ďalej na druhé nadzemné podlažie, ktoré je vyhradené spálni s kúpeľňou a malému átriu, umiestnenému medzi nimi. Tento nečakaný prestup exteriéru do interiéru uprostred intímnej zóny je ďalším šikovným trikom, ako presvetliť obývaný priestor – tentoraz zhora a zo slnečnej južnej strany, ktorú na ostatných podlažiach chráni súvislá stena. Átrium pred zvedavými pohľadmi susedov chráni „paraván“ z perforovaných betónových tvárnic, ktorý je zároveň príjemným estetickým prvkom. Zároveň poukazuje na záľubu architektonického tímu v geometrických formách.

Obnažená krása

Keďže tvorcovia tohto domu sú presvedčení, že v architektúre sa spája umenie s vednou disciplínou kvôli tomu, aby nevznikali monumentálne diela, ale priestory, ktoré slúžia človeku žijúcemu v konkrétnom kontexte, pracujú nielen s danými ekonomickými zdrojmi, ale najmä s lokálnymi materiálmi. Veria, že všetky materiály majú svoj vlastný výraz a je len na samotných architektoch, aby ho dokázali využiť čo najlepšie. Pri návrhu nevšedného domu sa preto usilovali uplatniť čo najviac bežných a dostupných materiálov v ich originálnej „obnaženej“ podobe, aby tak maximálne vyznela ich prirodzená krása. Paletu materiálov aj v tomto projekte ovplyvnila snaha odkryť čo najviac konštrukčných i stavebných prvkov. Dominantou sa stali murované steny, bežne viditeľné v danej lokalite. Predstavujú akýsi základný „modul“ celého návrhu. Príjemný hrejivý charakter zasa vytvárajú prírodné materiály, ako sú drevené podlahy a ďalšie výrobky z dreva, vytvorené v prevažnej miere zo starých recyklovaných dverí.

 

 

zdroj: www.stavebnictvoabyvanie.sk